Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Materská škola, Nábrežie 23,  Hlohovec

Projekt Rytieri mesta ruží

NÁUČNÝ CHODNÍK SEDLISKÁ

Ta jar s trochou slnečných lúčov sa k nám predierala akosi dlho, no verme, že nástupom apríla nás bude počasie pozývať čoraz častejšie do prírody. Práve z tohto dôvodu sme si na apríl pripravili úlohu spojenú s návštevou obľúbenej lokality, kde v roku 2013 pribudol náučný chodník. Pôjde o prírodnú rezerváciu Sedliská.

Náučný chodník Sedliská leží severovýchodne od Hlohovca. Začiatok chodníka sa nachádza pri štátnej ceste č. 514 (cesta do Topoľčian) v blízkosti studničky na Soroši, ktorú isto dobre poznáte. Chodník je okružný – začína i končí priamo pri autobusovej zastávke Soroš. Okrem možnosti pozorovať z chodníka vzácnu a zaujímavú flóru a faunu sa tu návštevníkovi ponúka aj krásny výhľad na Hlohovec a okolitú krajinu.

Mapa_1.jpg

Trasa náučného chodníka je označená červenou farbou a štartuje sa pri tabuli s č. 1 – označená krížikom.

Prírodná rezervácia Sedliská je najvýznamnejším a najstarším chráneným územím v okrese Hlohovec. Hlohovčania ju poznajú skôr ako Poniklecovú lúčku na Soroši. Pomenovanie dostala podľa vzácnej rastliny – poniklecu veľkokvetého, ktorý v pamäti našich starých rodičov figuruje ako modrý sosón. Poniklec patrí k najkrajším kvetom skorej jari a Prírodná rezervácia Sedliská sa pýši jeho hojným výskytom. Na tomto území však platí 4. stupeň ochrany prírody, čo pred vybudovaním chodníka znamenalo zákaz vstupu pre verejnosť. 
Pritom lokalita bola už desaťročia najmä v jarných mesiacoch obľúbeným výletným miestom obyvateľov blízkeho Hlohovca, a tak dochádzalo neustále k porušovaniu zákona o ochrane prírody a pri živelnom pohybe návštevníkov po území rezervácie aj k poškodzovaniu jej prírodných hodnôt. Aby sa tomu zabránilo, vybudoval sa náučný chodník. Z neho teraz môžu návštevníci legálne obdivovať krásu sosónov – typických symbolov prírody okolia Hlohovca.

S plochou cca 6 ha sa prírodná rezervácia rozkladá na najjužnejšom výbežku Považského Inovca, na dolomitovom a vápencovom svahu s juhozápadným sklonom. Pred stáročiami bol tento svah odlesnený a následne sa využíval ako pasienok. Práve vďaka priaznivej polohe, sklonu terénu, geologickému podkladu i pôsobeniu človeka tu vznikol jedinečný suchý a teplý biotop viacerých vzácnych rastlín a živočíchov. Má charakter trávnatých porastov s množstvom rozmanitých bylín. Výnimočný je napr. masový výskyt spomínaného poniklecu a hlaváčiku jarného (tzv. žltý sosón, náš najväčší jarný kvet). Vyskytujú sa tu vzácne vstavače – príbuzní orchideí a ďalšie zaujímavé rastliny. Fauna Sedlísk je jedinečná výskytom stepných druhov, ktoré sú typické pre teplé oblasti pri Stredozemnom a Čiernom mori. Žije tu veľké množstvo živočíchov, najmä hmyzu. Napríklad len denných motýľov bolo zaznamenaných 112 druhov. K typickým živočíchom územia patria aj naše najväčšie plazy – jašterica zelená a užovka stromová. O význame lokality svedčí i to, že jej ochrana začala už v roku 1966 a v roku 2004 bola dokonca v rámci územia európskeho významu začlenená do sústavy chránených území Európy NATURA 2000.

Najväčšie poklady Sedlísk – hlaváčik jarný a poniklec

Kvet_2.jpg

Kvet_1.jpg

Otázka:

V akej nadmorskej výške sa nachádza najvyšší bod Sedlísk Soroš?

 


 

ŠULEKOVSKÝ POZNÁVACÍ OKRUH A PAMÄTNÍK V. ŠULEKA A K. HOLUBYHO

V marcovej úlohe sa budeme opäť túlať kúsok od Hlohovca, alebo aj v ňom – ako sa to vezme. Navštívime pamätník Vilka Šuleka a Karola Holubyho, kde začína novootvorený šulekovský poznávací okruh, na ktorý sa môžete vydať. Štart našej trasy je na mape označený červeným krížikom.

pic_1.jpg

Šulekovský poznávací o kruh pozostáva zo štyroch zastavení a na prvej tabuli, práve pri pamätníku, nájdete aj mapku s ďalšími zastaveniami. Ich rozmiestnenie je nasledujúce:

1.     Pamätník Šuleka a Holubyho – tabuľa približuje tradíciu ich súdu a popravy.

2.     Pri secesnom moste v mieste zvanom Paradajs – informácie o faune a flóre.

3.     Pred kostolom – hovorí o novšej histórii Šulekova.

4.     Na križovatke ciest školská a osloboditeľov – nájdeme na nej staršiu históriu obce.

Trasa je dlhá 2900 metrov a tí odhodlanejší ju určite hravo zvládnu.

Otázka: V ktorom roku boli popravení Vilko Šulek a Karol Holuby na tzv. fraštáckom poli blízko vtedajšieho Bereksegu?

Pomník Viliama Šuleka a Karola Holubyho pripomína revolučné udalosti meruôsmeho roku, pri ktorých boli popravení viacerí slovenskí dobrovoľníci. Tento pieskovcový monolitický štvorboký pamätník v tvare postupne sa rozširujúceho pilónu a zakončený štylizovanou pochodňou je dielom akademického sochára Dušana Jurkoviča. Pamätník bol umiestnený na svoje miesto v roku 1928 a nahradil pôvodný dubový kríž. Stojí v katastrálnom území mestskej časti Šulekovo. V spodnej časti čelnej strany pamätníka je umiestnená pamätná tabuľa ako pietna spomienka na duchovný a historický odkaz týchto slovenských martýrov.

pic_2.jpg

O oboch martýroch koluje v Hlohovci a Šulekove povesť, ktorú si môžete na mieste prečítať:

 

NA  FRAŠTACKOM  POLI           

Rozfúkalo sa... Obnažené konáre stromov sa s veľkou neochotou skláňajú k zemi, aby im jeseň mohla pooberať posledné listy. V tom dni pripomienky krutej popravy zavítajú na strom v blízkosti mlynu mladého fraštackého mlynára dva holuby. Muž im veľkými dlaňami, v ktorých mu zvýrazňuje čiary vrások čerstvo pomletá múka, podá vody i zrna, lebo vidí ich ukonané telá a vypraskané krídla. Po nasýtení a napojení spokojne vyletia na štít strechy mlyna. O chvíľu však okolo nich začne krúžiť kŕdeľ havranov – prenasledovateľov. Dobiedzajú, strkajú, kŕkajú... V presile uštvú dvoch holubov a mlynár večer vracajúc sa domov z práce zbadá ich bezvládne telá zakliesnené v konároch. Porozhliadne sa, no vrahov už niet. Telá holúbkov pochová pod strom.

– Čo plačete, to je moja svadba, ja s radosťou kráčam do náručia svojej nevesty. –  Výkrikmi zvolané slová odhodlaného mladíka režú vzduch a postupne zanikajú v prenikavom zvuku bubnov. Lano sa napne až to zavŕzga. Členovia gardy bez čakania vytiahli vzpínajúce sa telo na šibenicu, kde viselo, až kým ho neopustili posledné znaky života. Vietor sa lámal na napnutom povraze zakončenom obsadenou slučkou, svišťal okolo neho, pričom vydával piskľavý zvuk, a pomaly svojou silou tak ako lístie v tento jesenný októbrový deň meruôsmeho roku, rozháňal ľudí do ich príbytkov.

Rovina za Váhom v blízkosti Fraštáku bola v krátkom slede šiestich dní svedkom už druhej takejto popravy. Mladými šibencami, ktorí tu vydýchli a položili životy za národ boli Vilko Šulek a Karol Holuby. Odhodlane a pevným krokom kráčali po vypočutí najvyšších rozsudkov štatariálneho súdu a väzbe vo fraštackej vážnici v náruč smrti. Fraštacké pole kúsok od bereseckých chotárov bolo miestom ich rozlúčky so životom, no i dôkazom viery vo vlastné presvedčenie.

Šumia ticho a pokojne vlny Váhu, zvony už dávno stíchli, žalmy odzneli, slnce zapadlo a fakle zhoreli. Prešla dlhá zima, cez pracovité ruky ľudu sa premlela i jar s letom a na jeseň sa rok s rokom stretá pri trúchlivej spomienke popravy.

Často je počuť džavot nezbedných detí túlajúcich sa po pasienkoch v miestach, kde stála šibenica. Tvoril ho malý okrúhly výbežok zeme, zabudnutá mohyla, pod ktorou hnijú kosti dvoch bratov.

– Aničkááá, kde si – ozývalo sa rovinou. – Už si ju našla? Gazda nás zoderie! – neveselo dodal chlapec v ušpinených nohaviciach a nedbalo oblečenej širokej košeli.

– Miško, aha, tu je, tuláčka jedna – radostne zvolala Anička a v mocnom objatí zovrela stratenú hus.

– Pozri – sústredene uprelo dievča zrak na akýsi vydutý pahrbok v strede poľany, – Tu je to miesto, o ktorom mi rozprávali stará mať, keď videli, ako pochovávali dvoch slovenských vojakov

– A čo ešte vravela –, zvedavo sa pýtal Miško.

– Vraveli, že tu bola šibenica a obaja na nej viseli pre výstrahu tri dni, aby sa nik neopovážil rovnako zhrešiť ako oni. Označovala miesto, kde boli pochovaní. Starká mi ešte pošepli, že sa pod telami oboch visencov objavoval každé ráno čerstvý lipový veniec prepletený nezábudkami, aby všetci na nich pamätali. No ja som ho tu nikdy nevidela.

– Tak taký upleťme, navrhol odrazu s veselým tónom v hlase Miško.

– Zaženieme rýchlo husi a pôjdeme natrhať lipové listy – dodala Anička a obe deti sa radostne rozbehli do dediny. Odvtedy každý týždeň označovala miesto hrobu lipová ratolesť.

Deti prišli na miesto aj vo výročný deň popravy. Je noc, deň s dňom si práve podávajú ruky a pred očami malých pozorovateľov sa odohrá čarovné divadlo. Mesačný jas dopadal na okrúhly kopec, pod ktorým hnijú telá oboch mladíkov. Objavila sa na ňom šibenica v žiare modrého svetla. Na vatre tej žiary vidno vztýčený kríž Pána. Rozťatý je a na prelome dní horí ohňom večnej pripomienky. Spoločne s ním sa v jazykoch plameňov skrúca a ohýba zoťatá šibenica nad mŕtvolnou jamou. Do diaľky počuť slová kňaza – akoby vykonával novú, zaslúženú omšu nad mŕtvymi. S nadšením o nich hovorí, spieva tichú pieseň a prednáša svätú modlitbu. Magické obrazy i zvuky postupne ustupujú sile noci a rozplynú sa v priestore i čase.

Obe deti vystrašené tým, čoho boli práve svedkami, držiac sa za ruky, vyberú sa k hrobu. Na navŕšenú hlinu spoločne položia venček. Pošepcú krátku modlitbu a rozbehnú sa domov. V chotári sa ešte obzrú, no z tmy na ne dýchne len opar dávnych spomienok, po ktorom pocítia, že urobili dobrý skutok.

Od týchto pamätných dní, vždy keď uvidíte koncom októbra lietať pár holubov po Hlohovci a Šulekove, vedzte, že sa blíži dátum, keď bude v diaľke na fraštackom poli horieť šibenica ako pripomienka smrti mladých martýrov.


 

MÚZEUM M. I. KUTUZOVA A SOCHA DOBRÉHO ANJELA SVETA V RIŠŇOVCIACH

Počas zimných februárových dní Vás, milí adepti rytierskeho titulu, pozývame navštíviť malé, ale pekné múzeum M. I. Kutuzova v Rišňovciach a obzrieť si jedinečnú sochu Dobrého Anjela sveta. Mapka Vám pomôže nájsť múzeum i sochu.

 

feb_1.jpg

 

Renesančný kaštieľ, v ktorom je v súčasnosti zriadené múzeum M. I. Kutuzova je najstaršou budovou v obci. Rekonštrukcia bola prevedená v rokoch 2010 – 2012. Výstavba kaštieľa sa datuje do začiatku druhej polovice 16. storočia. Mal podobu trojpriestorovej blokovej prízemnej a jednotraktovej podpivničenej stavby. Rano-baroková stavebná úprava bola posledná, pričom renesančný objekt bol ponechaný v jeho dispozičnej štruktúre. Predpokladá sa, že práve v tomto období bola do miesta pivničného vetracieho priestoru osadená a na otvor upravená kamenná nápisová tabuľa s datovaným rokom 1629. Žiaľ vysekaním otvoru bola tabuľa znehodnotená. Ďalšie úpravy súviseli so zmenou využitia objektu a narušili celistvosť stavby. V kaštieli bola v rokoch 1945 – 1967 Štátna meštianska škola. Neskoršie využitie kaštieľa už bolo viac menej na skladové účely, neudržiaval sa, a preto začal postupne chátrať. Tento pamätník našej histórie by bol bez pomoci a rekonštrukcie v dohľadnom čase iba smutnou ruinou. Namiesto toho sa stal ozdobou centra obce. Expozíciu múzea je plánované rozšíriť o zbierkové predmety zo života našich predkov, prípadne nové informácie z histórie.

 

feb_2.jpg

 

Prvý septembrový deň roku 2012 bola v Rišňovciach veľká kultúrna a spoločenská slávnosť pri príležitosti odhalenia sochy Dobrý anjel sveta – ochranca mieru spojená s otvorením Múzea M. I. Kutuzova v kaštieli. Sochu anjela, ako symbol mieru, darovalo obci spoločenstvo SVET DOBRA. Socha stelesňuje zameranosť človeka od pozemského k nebeskému, od každodenného k veľkolepému. Je to unikátny symbol zjednotenia ľudí rôznych národností, konfesií, predstaviteľov rôznych štátov. Anjel kráčajúci po zemeguli drží v rukách holubicu - symbol mieru a nádeje. Podobné sochy sú v 32 veľkomestách sveta. Na Slovensku sa nachádza jediná práve v Rišňovciach. Pozlátená socha stojí pred Obecným úradom. Je umiestnená na červenom mramorovom podstavci s nápisom a oceľovom pilieri vo výške 11 metrov. Anjel stojí na zemeguli a v rukách drží holubicu ako symbol mieru. Je vysoký 3 m, krídla majú rozpätie 2,4 m.

Ak chcete múzeum navštíviť, je potrebné v nasledujúcich časoch:

Pondelok 7:30 – 15:30

Utorok 7:30 – 15:30

Streda 7:30 – 17:00

Štvrtok 7:30 – 15:30

Piatok 7:30 – 14:30

kontaktovať pani Helenu Ziburovú na t. č. 0903 180 527, ktorá Vás ním ochotne prevedie.

Otázka: V ktorom roku generál Kutuzov krátko pobudol v Rišňovciach?


 

ZÁMOCKÝ POZNÁVACÍ OKRUH

Milí malí dobrodruhovia na cestách za poznaním a tajomstvami a ich verní sprievodcovia v dobývaní rytierskych cností – rodičia, na mesiac január Vás opäť pošleme na dlhšiu prechádzku. Určite ste si ju prešli viackrát a možno ste sa na nej aj niečo zaujímavé dozvedeli, pretože tentokrát absolvujete Zámocký poznávací okruh, ktorý bol otvorený v roku 2015.

Začína sa pri tabuli s č. 1, ktorá je umiestnená na ľavej strany chodníka vedúceho od polikliniky do Zámockej záhrady. Odtiaľ Vás už naviguje mapka s prehľadným zobrazením trasy. Tabuľa č. 2 stojí pred mostíkom, č. 3. pred grottou, štvorku nájdete na ceste pred zámkom v blízkosti filagórie a päťku za empírovým divadlom pri vrchnej terase.

as_1.jpg

Táto prehľadná mapka Vás postupne prevedie celým okruhom, ktorého dĺžka je približne 2,6 km. Ide teda o nenáročnú prechádzku v príjemnom prostredí hravo zvládnuteľná aj v zimných mesiacoch. A keďže príroda v tomto období spí a oddychuje, jej prítomnosť si pripomenieme aspoň v troch otázkach. Smelí rytieri určite nevynechajú ani jednu z piatich informačných tabúľ na trase okruhu, kde sa dozvedia správne odpovede – teda ak budete spolu s rodičmi pozorne čítať.

Otázky:

  1. V korunách majestátnych platanov, ale aj v úkrytoch konárov a listov iných stromov či drevín žijú početné druhy vtáctva. Koľko druhov vtákov bolo doteraz zaznamenaných v Zámockej záhrade?
  2. Krajinársko-záhradná úprava parku v sebe spája dva štýly pomenované podľa krajín, odkiaľ pochádzajú. Aké sú to krajiny? Napovieme, že prvý typ úpravy Zámockej záhrady sa uplatnil v jej vrchnej terasovej časti a druhý v spodnej, kde sa nachádzajú platany.
  3. Napíšte aspoň tri liečivé rastliny, ktoré rastú v Zámockej záhrade a ak sa o nich niečo zaujímavé dozviete, môžete o tom s pomocou rodičov napísať článok do škôlkarského časopisu Čajovníček-Bylinkáčik.

 

VYHLIADKA NA VEŽI KOSTOLA SV. MICHALA ARCHANJELA V HLOHOVCI

Už tretí rok sa bude môcť kochať počas vianočných trhov 13. – 23. decembra na námestí v Hlohovci výhľadom zo sprístupnenej veže Kostola sv. Michala Archanjela. Aj túto zimu pripravilo Vlastivedné múzeum pre návštevníkov prekvapenie v podobe rozšírenia vnútorných expozičných priestorov a zaujímavej výzdoby. V decembri teda odvážne vystúpime po vyše 150-tich schodoch až do výšky 27 metrov, aby sme si prezreli vianočný Hlohovec.

Bez názvu_1.jpg

Po vstupe do veže narazíte na vretenové schodisko z druhej polovice 18. storočia, z ktorého sa dostanete do podvežového priestoru, ktorého rozmery sú približne 6x6 metrov. Samotná veža bola do začiatku 20. storočia najvyššia stavba v meste až do zriadenia vozovej továrne, keď bol postavený fabrický komín. No až do konca druhej svetovej vojny šlo stále o jednu z najvyšších stavieb v meste. Výška veže aj s krížom je 40 m a pochôdzna lávka, kde je vyhliadka, je vo výške 27 m. Prvé zmienky o kostole na námestí pochádzajú z roku 1297 práve v období, keď hlohovské panstvo vlastnili Abbovci, no sporili sa oň s Abrahámom Rufusom. V tomto spore sa spomína Kostol s patrocíniom sv. Petra. O lokalizácii tohto kostola sa stále vedú spory, pretože niektorí bádatelia sa domnievajú, že mohol stáť aj v obci Svätý Peter. Ďalšie názory hovoria o tom, že sa mohol tento kostol nachádzať v starej podhradskej obci Starý Hlohovec, alebo stál tento objekt v rámci širšieho areálu námestia, o čom hovoria aj nálezy hrobov – boli objavené počas druhej svetovej vojny a potom v roku 2010, keď sa uskutočňoval na námestí archeologický výskum. Išlo o pohrebiska z 9. a 10. storočia. Do roku 1400 bol patrónom kostola sv. Mikuláš. V podvežovom priestore, ktorý slúžil v časoch ohrozenia obyvateľov mesta aj ako refúgium, teda miesto posledného útočiska, sa dnes nachádzajú expozičné priestory a starý betlehem. Betlehem pochádza od rodiny Fajšlovej, ktorý bol dlhé roky umiestnený v Kaplnke sv. Anny. O dve úrovne vyššie sa nachádza priestor zvonov a zvonových stolíc. Nájdete tam celkovo štyri zvony. Najmenší bol odliaty v Trnave v 18. storočí zvonolejárom Kajetánom Zeidlom. Ako jediný z týchto zvonov prežil. Pôvodne tu boli staršie dva zvony, ktoré boli v roku 1916 zrekvirované a vyhodené na námestie oknom na východnej strane veže – rozlámané zvony použila armáda ako materiál na zbrojenie. Najmenší zostal pre potreby liturgie. V roku 1925 boli z darov Hlohovčanov a emigrantov v Amerike a založením základiny dekanom Pavlom Šiškom získané prostriedky na odliatie dvoch nových zvonov s menami Peter a Pavol. Neskôr bol odliaty zvon Michal, vyrobili ho v žarnovickej hute v roku 2001. Tento zvon bol odlievaný ešte pôvodnou technológiu, váži 1500 kg a patrí k najväčším funkčným zvonom na Slovensku. Z architektúry sú v týchto miestach zaujímavé okná – dvojokná, ktoré neboli zakryté, aby bolo počuť zvony do širokého okolia. Druhá polovica 18. storočia sa uskutočnila výrazná baroková prestavba kostola. V polovici 16. storočia sa dostáva Hlohovec do reálneho ohrozenia Osmanskou ríšou. Prvé nájazdy na mesto boli uskutočnené už v 50. rokoch. Mesto preto potrebovalo fortifikačný systém s pozorovateľňou. Preto Thurzovci nechali v roku nadstaviť vežu, tým že sa odstúpil múr a vznikol pochôdzny priestor. Súčasti opevnenia kostola a námestia tvorili aj domy, lemujúce jeho štvorcový pôdorys. Opevnenie prechádzalo v zakončeniach múroch, kde bola vybudovaná ochodza a v nárožiach bašty. V roku 1888 bola zbúraná posledná z nich – tzv. Lehelova veža.

Bez názvu_2.jpgPodoba kostola a veže z polovice 18. Storočia

 

 

Bez názvu_3.jpg

Veža kostola na vedute z roku 1807.

 

 

Bez názvu_4.jpg

Podoba kostolnej veže zo začiatku 20. Storočia

 

Otázka:  Spýtajte sa na veži pracovníka múzea, v ktorom roku nechal Stanislav Turzo nadstaviť vežu a tým vytvoril priestor pre pozorovateľňu, ktorý dnes slúži ako vyhliadková ochodza?

 

 

 


 

NYÁRYOVSKÁ KÚRIA V BUČANOCH – novembrová úloha

NYÁRYOVSKÁ  KÚRIA  V BUČANOCH – novembrová úloha

Prvá úloha nás zaviedla do blízkej hlohovskej prírody. Určite ste si všimli, že tento rok budú úlohy o čosi iné – rozhodli sme sa, že Vás pošleme na miesta, kde sa môžete niečo zaujímavé dozvedieť a zároveň obdivovať historické a prírodné krásy Hlohovca i obcí jeho najbližšieho okolia. V novembri sme pre Vás pripravili návštevu Nyáryovskej kúrie v obci Bučany.

1.jpg

Momentálne je to jedna z najvýznamnejších dominánt obce a patrí medzi najstaršie budovy v nej. Leží na najvyššom mieste obce. Táto význačná poloha prezrádza, že jadro objektu má starší pôvod a možno ho datovať už do renesancie. Ďalšími stavebnými úpravami nadobúdal vzhľad budovy znaky mladších stavebných slohov (barok, klasicizmus, secesia). Budova patrila viacerým šľachtickým rodom. Od začiatku 20. storočia Fould-Springerovmu statku a naposledy agronómovi Júliusovi Melčickému. Potom dlhé roky chátrala a nejeden si myslel, že sa ju nepodarí zachrániť a spadne. Nakoniec obec získala finančné prostriedky a objekt komplexne rekonštruovala. V roku 2015 bola kúria slávnostne otvorená a v jej priestoroch sprístupnené múzeum a galéria.  

Aktuálne v kúrii prebieha výstava historických bicyklov, kde môžete vidieť najstaršie stroje od vynálezcu prvej dreziny, resp. behacieho stroja, prvých kostitrasov, velocipédov, veľkých bicyklov či tzv bezpečníkov. Stroje z konca 19. a začiatku 20. storočia, cyklistické doplnky a vybavenia, propagačné materiály o pretekoch, historické dresy a trofeje.

 

Zaujímavý objekt môžete navštíviť kedykoľvek, no ak by ste chceli vidieť výstavu, tak v nasledujúcich dňoch a časoch:

Utorok

 9.00 – 12.00 h

Streda

 14.00 – 17.00 h

Štvrtok

 9.00 – 12.00 h

Posledná nedeľa v mesiaci

 14.00 – 18.00 h

 

Otázka:

Koľko rokov uplynulo od vynálezu behacieho stroja a kto je jeho vynálezcom?

2.jpg

3.jpg


 

Poniklec - poznávací okruh

Za titulom „Malého fraštackého rytiera“ sa po minulom úspešnom roku vydáme aj tento školský rok. Tentokrát nebudeme navštevovať miesta, ktoré boli opradené zaujímavými a tajomnými príbehmi a legendami, ale navštívime prírodné zaujímavosti nášho mesta a tiež sa vydáme na návštevy do nevšedných malých múzeí blízkeho okolia. Každý mesiac vás i vašich rodičov čaká malé dobrodružstvo. Tak vydajme sa za prvou úlohou.

 

NÁUČNÝ  CHODNÍK  MIKROREGIÓNU  PONIKLEC

mapa.jpg

 

Náučný chodník po Mikroregióne poniklec je výsledkom spolupráce Občianskeho združenia Poniklec – Váh, Hlohovského cechu vinárov a Vlastivedného múzea v Hlohovci. Chodník bol slávnostne otvorený 23. septembra 2017.

Dĺžka trasy v katastri Hlohovca: cca 1 km

Čas: 40 min. aj s čítaním tabúľ

Chodník začína tabuľou č. 1, ktorá je umiestnená v areáli Viechy Jašter na Starej hore. Nájdete ju za budovou vpravo a cesta ďalej vedie poľom, kde na hranici lesa stojí tabuľa č. 2. Ďalej vás už chodník navedie až po tabuľu č. 4, kde hlohovská časť chodníka končí. Tabule informujú o prírodných zaujímavostiach oblasti, o výskyte rastlinných spoločenstiev a zvierat – teda o prírodnej rezervácii Sedliská, o jaskyni pod Sorošom, o kameňolome, studničkách, úzkokoľajnej železničke a o všeličom inom. Pozorne čítajte, pozorujte okolie a spoznávajte jeho históriu a krásu.  

Vašou úlohou bude nielen prejsť chodníkom, ale aj pozorne si prečítať tabule, aby ste vedeli odpovedať na tieto tri otázky:

  1. Akú dĺžku mal údajne jašter, ktorého Peterčania spozorovali na miestach, kde sa dnes nachádza Viecha Jašter v 60. rokoch 20. storočia?
  2. V ktorom roku preskúmali vojaci takmer 3 km dlhú jaskyňu pod Sorošom s bohatou kvapľovou výzdobou?
  3. Ako sa volá najväčší spevavec, ktorého môžeme na tomto mieste nielen počuť, ale i zahliadnuť?

Odpovede na otázky ako aj fotografiu z návštevy chodníka nám zašlite na mailovú adresu: mutkovicova.e@gmail.com

 

 


 

webygroup

dnes je: 22.8.2018

meniny má: Tichomír

podrobný kalendár


637893

Úvodná stránka